Alexandra Švecová

Volám sa Alexandra, mám 28 rokov a od narodenia mám DMO – spastickú kvadruparézu. Od malička ma moji rodičia viedli k samostatnému životu, čo si nevydrieš a nezabezpečíš, to nebudeš mať. Do svojich 12. rokov som bola na invalidnom vozíku a po byte som sa pohybovala štvornožky.

V 10. rokoch som absolvovala operáciu achiloviek na oboch nohách a vzápätí aj operáciu členkov, kde mi vkladali štepy od mojej mamy. Tieto operácie ma postavili na nohy. Odvtedy chodím s pomocou štvorkolesového chodítka, za čo som nesmierne vďačná. Pravidelne a usilovne som rehabilitovala.

Presťahovali sme sa z mestského paneláka do rodinného domu pri Košiciach. Začala som študovať na Obchodnej akadémii pre telesne postihnutých v Košiciach. Rodičia mi začali postupne prerábať prízemie na obytné bezbariérové priestory. Po maturite som sa nasťahovala a moja samostatnosť výrazne napredovala. Samozrejmosťou pre mňa bolo ďalej pokračovať na vysokej škole. Hneď po maturite som začala študovať na Hutníckej fakulte, kde som sa po prvý krát stretla s nepochopením a s odcudzením. Preto som po roku odišla.

Ku koncu prvého ročníka na TUKE, našiel môj otec letáčik s Českou súkromnou Vysokou školou Bankovního institútu, ktorá v r. 2009 prišla na slovenský školský trh. Bola to taká finančná čiastka, že sama z invalidného dôchodku som nemala šancu si zaplatiť čo i len jeden semester. Rodičia ma v tomto znova podporili a zaplatili mi prvý semester s tým, že je to predsa len bližšie k ekonomike, ktorú som mala vyštudovanú. V januári 2010 sídlo školy v Prahe zaviedlo zľavu pre ZŤP študentov a tak som si školu začala platiť sama. Aby všetko nevyzeralo tak dokonale, v lete 2010 prišli povodne a mne celé prízemie zaplavila spodná voda. Trvalo asi 2 roky, kým sme všetko znova dali do obývateľného stavu. Za ten čas som bývala na poschodí, u našich v obývačke a spávala na matraci na zemi. Celý invalidný dôchodok som delila na školu a šetrila na „nové bývanie“. Priestory na poschodí nie sú bezbariérovo prispôsobené a ja už dospelý človek, v tom čase, som znova bola odkázaná na pomoc mamy pri vykonávaní hygieny. Práve preto bolo prioritou znova dať spodnú časť domu do obývateľného stavu. Všetok môj čas a peniaze išli na štúdium a našetrila som na nábytok. Inžinierske štúdium som úspešne ukončila v roku 2014.

Momentálne mám ešte pár životných snov. Jedným z nich je naučiť sa chodiť bez pomoci chodítka. Rehabilitáciu v ADELI centre som už absolvovala, no stálo ma to všetky úspory. Táto forma rehabilitácie mi ukázala, že mám na to, aby som raz samostatne chodila. Rada by som sa dostala opäť do ADELI. Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí sa mi rozhodnú podať pomocnú roku na ceste k vytúženému cieľu. 

CHCEM PRISPIEŤ

na pomoc tomuto pacientovi

 

Poplatky služby CardPay

 

Vzhľadom na zachovanie transparentnosti financovania a prístupu Nadácie ADELI o darovaní 100% všetkých finančných prostriedkov na liečbu pacientov, by sme Vás radi upozornili na poplatky, ktoré nám bude banka strhávať z Vami darovaných financií prostredníctvom služby CardPay.Cenník služby CardPay.

Systém bezhotovostnej platby CardPay

Suma sa udáva v eurách. Potvrdením údajov súhlasíte s pravidlami používania a všeobecnými zmluvnými podmienkami www.nadaciaadeli.sk. V ďalšom kroku budete presmerovaný na zabezpečenú stránku Tatra Banky, kde bezpečne vyplníte vaše platobné údaje.V mene pacientov ďakujeme!