Matthias Poláček

Som mamou dnes už 3 ročného Matthiaska. Žila som v Nemecku kde sa Matthiasko narodil. Spočiatku bolo moje tehotenstvo bez problémov, až keď mi od 4 mesiaca začalo tvrdnúť bruško. Zašla som k lekárovi a ten ma otočil domov so slovami: ,,Ste tehotná nie chorá“. Naďalej som chodila do práce. Keď prišiel dátum ďalšej poradne 8.7.2014 dúfala som, že bude všetko v poriadku, no opak bol pravdou. Na tejto poradni mi lekár oznámil, že malý veľmi zaostáva. Po vyšetrení ma poslali do krajskej nemocnice, vraj majú lepšie vybavenie, aby všetko skontrolovali. Tam znovu urobili sono a CTG. Pán doktor zhodnotil, že malý má veľmi slabé srdcové odozvy a musí ísť okamžite von, lebo nám obom ide o život.

V tom momente sa mi zrútil svet. Pred operačnou sálou prišiel za mnou lekár, ktorý mi dal možnosť výberu, keď príde k najhoršiemu či zachránia mňa alebo synčeka. Odpoveď bola jasná, rozhodla som sa pre syna. Keď som sa po operácii prebrala, zaujímalo ma iba kde je môj syn. Sestrička povedala, že žije, ale na jiske bojuje o život. Ak prežije 48 hodín to najhoršie bude za nami. Ešte v ten deň som zišla z postele za Matthiaskom. Vedela som, že ma potrebuje počuť a cítiť. Hospitalizovaná som bola 3 týždne a celý čas som presedela pri inkubátore v nádeji, že bude už iba dobre.

Prišla ďalšia rana, lekár mi oznámil, že Matthiasko má krvácanie do mozgu. Nikto nevedel povedať ako to dopadne. Po pár dňoch sa im podarilo ho zastaviť. Tešila som sa každému pokroku. Pekne priberal, rástol, už sme sa pomaly blížili k tomu, že pôjdeme domov, keď Matthiaskovi praskol slabinový pruh. Operáciu chceli čo najviac oddialiť, preto ma naučili ako pruh budem zatláčať. Prišiel náš deň 13.9.2014, pustili nás domov. Všetko pekne išlo, Matthiasko bol veľmi dobré bábätko. Keď prišla prvá neurologická kontrola, lekár povedal, že malý má všetko dobré, bude iba zaostávať vo vývoji oproti donoseným deťom. Prešli mesiace, tešila som sa ako rastie. Kontrola na očnej klinike dopadla výborne. Ďalšie kontroly u neurológa boli pre mňa akési divné. Keď mal Matthiasko 6 mesiacov nevedel sedieť ani sa otočiť. Lekár povedal, že je lenivé dieťa, tak s ním ani necvičili. Keď mal Matthiasko jeden a pol roka rozhodla som sa z Nemecka odísť domov na Slovensko. Po príchode na Slovensko, sme začali navštevovať neurologičku. Bola zhrozená ako je Matthiasko po lekárskej stránke zanedbaný. Zistila mu DMO spastickú diparézu a krvácanie zasiahlo šedú mozgovú kôru, čo znamená, že je poškodený centrálny nervový systém.

Na odporúčanie sme absolvovali rôzne rehabilitačné pobyty, ktoré mu výrazne pomohli. Už máme za sebou aj prvý 2-týždňový rehabilitačný pobyt v ADELI. Začal dokonca sám ako tak chodiť, krásne sedí,   ale vôbec nerozpráva. Rozumie všetko, čo od neho chceme, len nič nepovie. Matthiasko potrebuje pravidelne absolvovať pobyt v ADELI Medical Centre, aby boli jeho výsledky ešte lepšie, čo si však po finančnej stránke nemôžeme dovoliť, keďže poisťovňa nič neprepláca. Je náročné nasporiť peniaze na rehabilitácie. V mene Matthiaska a mojej rodiny Vám chcem poďakovať, ak sa rozhodnete nám pomôcť. Matthiasko si zaslúži, aby bol ako iné deti, aby mi raz v živote povedal „MAMA“.

Ďakujem mama Veronika Poláčková

CHCEM PRISPIEŤ

na pomoc tomuto pacientovi

 

Poplatky služby CardPay

 

Vzhľadom na zachovanie transparentnosti financovania a prístupu Nadácie ADELI o darovaní 100% všetkých finančných prostriedkov na liečbu pacientov, by sme Vás radi upozornili na poplatky, ktoré nám bude banka strhávať z Vami darovaných financií prostredníctvom služby CardPay.Cenník služby CardPay.

Systém bezhotovostnej platby CardPay

Suma sa udáva v eurách. Potvrdením údajov súhlasíte s pravidlami používania a všeobecnými zmluvnými podmienkami www.nadaciaadeli.sk. V ďalšom kroku budete presmerovaný na zabezpečenú stránku Tatra Banky, kde bezpečne vyplníte vaše platobné údaje.V mene pacientov ďakujeme!