Popis
Mama s dcérou sú non stop spolu už dlhých sedem rokov. Bibka oslávila 25, všetci sa tešia z jej pokrokov. Malých, ale pre rodinu veľkých. Nie, Bibianka nie je samostatnou dospelou mladou ženou, je odkázaná na stopercentnú starostlivosť. Ale dokáže sedieť, vníma akúkoľvek debatu, zlepšilo sa aj rozprávanie, lepšie povedané, opatrným tempom sa prebúdza reč. „Najlepšie jej, samozrejme, rozumiem ja, neustále ju nabádam, aby sa snažila hovoriť hlasnejšie,“ vysvetľuje mama a pokračuje : „Z každej vety si už dokáže pár slov zapamätať, prvé a posledné určite. Viac dvíha hlavu, viac sa usmieva, keď je šťastná, naozaj sa jej smejú aj oči.“
A je nad slnko jasné, že Bibkine oči žiaria v Adeli Medical Center. Rodičia museli prijať krutý fakt, že Bibka svojich rovesníkov už nedobehne, že najväčším cieľom a poslaním je dopriať svojej dcére čo najkvalitnejší a najkrajší život s hendikepom. „Nesmieme však prestať s rehabilitáciami, preto sme opäť v Adeli. Je veľmi spastická, terapie zaberajú a Bibka sa dokáže uvoľniť. Okrem toho, tu sa cíti ako v siedmom nebi. Je totiž extrémne spoločenská, každý večer posedíme v kaviarni, zbožňuje sledovať ruch okolo seba, na každého, kto sa s ňou dá do reči sa usmieva, jednoducho, teší sa. Keď sme doma spomenuli, že pôjdeme do Adeli, nevedela sa už výletu dočkať. Adeli pre ňu znamená život, úsmev, radosť. A keď je z cvičení unavená a nechce napríklad poriadne jesť, stačí, že jej pohrozíme ukončením pobytu a hneď prehĺta sústo za sústom.“
Bibianka vyskúšala viacero rehabilitačných zariadení, Adeli však definitívne vyhralo. Pre intenzitu terapií, pre ľudský prístup a skvelú atmosféru, pre nabudenie psychiky, ktorá dodáva energiu na neustále cvičenia. „Rodina vždy po návrate z Adeli domov skonštatuje, že Bibka je oveľa živšia, že pokroky sú viditeľné,“ dodáva mama Marcela a Bibka sa naširoka usmieva a pritakáva.
Bibka potrebuje pomoc na ďalšie pobyty, aby napredovala, aby nestagnovala. Paradoxne, hoci vinník nehody dostal podmienku, pretože rodičia netrvali na väzbe, brali ohľad aj na fakt, že šofér auta mal tri deti, tak sa dodnes nedočkali ani slov ľútosti a ospravedlnenia a, samozrejme, ani odškodného. Súd sa stále odročuje a presúva… už siedmy rok…
