Začal štvrtý mesiac jej života a vtedy sa to začalo. Na rehabilitačnom oddelení sme boli, ako sa povie, inventár, čiže sme tam chodili neustále. Keď mala Nika jeden rok, začali sme chodiť na rôzne rehabilitačné pobyty, pri ktorých niekedy bolo vidno pokrok, inokedy nie. Pretáčať sa začala bez väčších problémov ako ročná. Plaziť ako dvojročná a štvornožkovať až ako trojročná, čo som považovala za neuveriteľný pokrok. A potom to už išlo veľmi pomaličky, priam milimeter po milimetri.

Po pár rokoch sme sa dozvedeli o ADELI a práve vtedy sa nám ozval jeden pán, ktorý sa ponúkol, že by urobil pre Nikolku zbierku. Boli sme veľmi prekvapení a zároveň samozrejme šťastní, že máme tú možnosť absolvovať pobyt v Adeli. A skutočné pokroky nastali až po cvičeniach v Piešťanoch.

Nikolka miluje hudbu a prechádzky, ktoré musia byť každý deň. Keď sa vyberieme na výlet, je to najčastejšie do ZOO. A čo sa týka hudby? Dokáže sa pri nej vrtieť aj celý deň. Miluje piesne také či onaké, ale najradšej má z popovej hudby, Kristínu a z ľudových piesní Vlastu Mudríkovú.

A chcete vedieť aký je jej sen? Stretnúť Kristínu, alebo Vlastu Mudríkovu. Ona to však nepovie. Ako som písala je spokojná s málom.

Aj keď je Nikolka na vozíku, rada pomáha babičke. Dokáže byť nápomocná v domácnosti, dokonca aj povysáva! Je to príjemný pocit zadosťučinenia, keď človek v ťažkej situácii ešte dokáže pomôcť inému. Nikolka sa naozaj snaží.

Veríme že aj vy podporíte Nikolku na jej ceste za zdravšou samostatnejšou budúcnosťou.

Vopred všetkým pomocníkom Nikolky ďakujeme!