Popis
Toto je môj príbeh – Lenka Hnidzíková:
Naša životná tragédia sa začala v októbri 2009, keď našu dcéru hospitalizovali v Žilinskej nemocnici so zápalom pľúc. Dcéra bola toho času tehotná v 6. mesiaci tehotenstva. Po vyšetreniach sa ukázalo, prečo liečba nezaberala. Jej primárna diagnóza bola chrípka H1N1 (prasacia chrípka). Dcérin stav sa prudko zhoršoval. O pár dní dcéru Ľudmilu dali do umelého spánku, nato ju previezli do Fakultnej nemocnice v Martine, kde ju držali v umelom spánku. Pre veľmi vážny zdravotný stav bola nevyhnutná sekcia plodu. Vtedy sa však mojej dcére výrazne a nezvratne zhoršil zdravotný stav. Svoj boj o život prehrala 22.12.2009. Dieťa, ktoré sa narodilo bola moja vnučka Lenka, ktorá vážila 940 g a merala 35 cm. Lekári jej dávali malú nádej na prežitie, nakoľko jej nebohej matke v posledných dňoch tehotenstva odchádzali vnútorné orgány, pľúca pracovali minimálne. Lenka mala výrazný nedostatok kyslíka v tele matky. Úpenlivá snaha martinských lekárov a nepochopiteľná snaha Lenky žiť spolu urobili zázrak a Lenka prežila. No všetko nebolo žiaľ také jednoduché.
Lekárske vyšetrenia ukázali, že má poškodený zrak s hrozbou slepoty. V tomto prípade bojovali o zvyšky zraku lekári v Bratislave na Kramároch. Tu sa tiež starajú o jej choré srdiečko. Dievčatko má aj vrodenú DMO kvadruspastickú formu. My, starí rodičia sme sa rozhodli o zverenie vnučky do našej opatery. Malá bola ešte vtedy na dýchacom prístroji, ktorý už dlho nepoužíva, dokáže dýchať sama. Na začiatku to bolo veľmi ťažké. Napriek tomu Leničku veľmi ľúbime a pokroky, ktoré urobila sú naozaj veľké. Pravidelne rehabilitujeme, navštevujeme rehabilitačné centrá ako sú: Kováčova, Dunajská Lužná, R1-centrum intenzívnej terapie v Banskej Bystrici a ADELI v Piešťanoch, v ktorom sa nám veľmi páči a naša Lenka vďaka nim urobila veľké pokroky.
Vždy sa znova tešíme do ADELI. Nie všetky pobyty sú však preplácané poisťovňami, aj chodenie po lekároch je veľmi finančne náročné. Keďže ja stará mama mám invalidný dôchodok a starý otec len opatrovateľský príspevok na Lenku. Naša Lenka si vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. Nedokáže sa sama najesť, nechodí, ani nerozpráva, je plienkovaná, treba ju často polohovať. Napriek všetkým diagnózam, ktoré Lenka má je to veľmi usmievavé dievčatko, ktoré vďaka rehabilitáciám napreduje. V dnešnej dobe má už 9 rokov. Dokáže sa sama posadiť, držať fľašku, povie aj pár slov – mama, baba a keď je hladná povie „ham“. Žiaľ Lenke zomrel už aj otec, takže teraz je už úplná sirota, preto sa my starí rodičia snažíme dávať jej všetku lásku a len tú najlepšiu starostlivosť. Tento rok sa nám už podarilo dostať do ADELI, z čoho sme veľmi šťastní. Chceli by sme tieto pobyty opakovať, pretože lekári povedali, že Lenka má nádej na chodenie, ak bude pravidelne cvičiť. Ale je k tomu ešte veľmi dlhá cesta. My jej veríme a preto Vás prosíme o finančnú pomoc, aby sme sa znova dostali do ADELI, prípadne do iných súkromných rehabilitačných zariadení.
Chceme poprosiť dobrých ľudí o pomoc, za každé darované Euro pre našu vnučku Lenku z celého srdca ĎAKUJEME.
Emília Hnidzíková stará mama
