Popis
Aká je Andrejka? Svojská. Okrem toho, že rada ponocuje a v telke musí byť pustený Šláger alebo Senzi, fascinuje ju molitan. „Bola by skvelou drtičkou, molitan trhá na márne kúsky, baví ju to. Takže, keď je dokonané, poupratujeme a zháňame dodávku ďalšieho molitanu,“ s úsmevom hovorí mama Renátka. Odmalička trávia veľa času vonku, Dada je aj nízkeho vzrastu, meria len 130 centimetrov. „Minimálne 5x za deň sme na prechádzke v kočíku. Ideme vždy a za každého počasia. Aj keby traktory padali. Ja som tam s Dadou ako inventár, stretávam sa tam už s jej rovesníčkami, ktoré kočíkujú svoje deti. A ja stále svoju Andrejku. “ Pobyt vonku Dadu ukľudňuje, rovnako ako kúpeľ vo vani.
Za obrovský úspech rodičia považujú, keď sa 1x postavila. Predchádzalo tomu plazenie, mama sa plazila pred dcérkou, aby jej ukázala, že sa to dá. „A zabralo to. Z plazenia sa potom postavila a my sme boli šťastím bez seba. A ďalší wow efekt prišiel, keď sa naučila prekročiť vaňu, to nám náramne uľahčilo život. Lebo, aj keď je nízka, zdvíhať ju do vane by bol problém.“
Prikázať sa ale Dadke veľa toho nedá. Postaví sa len vtedy, keď ona chce. Dokonca aj urobí zopár kostrbatých krokov. Ale to musí naozaj chcieť. Napríklad, keď chce z chladničky jogurt, ktorý miluje. A vie aj vyliezť a zliezť z postele. „Opakujem, banality si vážime a robia nás spokojnejšími.“
Do Adeli chodia pravidelne už 12 rokov. Intenzívna rehabilitácia je na nezaplatenie. Dadka fyzioterapeutov väčšinou poslúcha, „výborná je pre ňu orofaciálna logopédia, trénujú tam aj prácu s jazykom. Dadka zje len mixovanú stravu, nevie totiž žuť, len prehĺtať.“ V Adeli sa cítia naozaj ako doma, poznajú tu každého a každý pozná ich. Takže aj oslava Dadkinej tridsiatky prebehla v Adeli. „Zavolali sme blízku rodinu a nechýbali ani priatelia z Adeli. Ktorí robia úžasné veci s hendikepovanými. A my, zdraví príbuzní, tu neskutočne vždy psychicky pookrejeme,“ vzdá hold Adeli statočná mama Renátka. A nezabudne podotknúť, že ďakuje za každé darované euro na rehabilitácie pre jej dcéru, „dobrých ľudí je stále dosť, vieme to aj my a hlboko si to vážime.“
