Eliška Octová

Pomoc potrebujú
  /  18. Marca 2019

Volám sa Eliška a mám už skoro 9 rokov. Mám aj sestričku dvojičku Šárku. Sme dvojvaječné, každá úplne iná, ale sme spolu neskutočne prepojené. Narodili sme sa veľmi skoro, takmer o tri mesiace skôr. Bolo to koncom leta, ale mali sme sa narodiť pred zimou v polovici novembra. O trochu viac sme sa poponáhľali. Predčasný pôrod sa neobišiel bez následkov. My sme však ťahali jedna druhú. To silné puto z maminkinho bruška bolo i cez inkubátory, ktoré sme mali tesne vedľa seba a neskôr zase v postieľkach. Po príchode domov z nemocnice nastal kolotoč, avšak iný ako u zdravých a donosených bábätiek. Cvičenia, vyšetrenia, operácie. Všetko išlo celkom dobre. Za sebou som mala ako 6-týždňová operáciu očiek, ako 8-mesačná i operáciu hemangionov. Prešlo pár týždňov a ja som sa rodičom prestala pozdávať. Nerobila som to, čo som už predtým vedela a dostala som niečo ako epileptické infantilné spazmy – záchvaty. Nasledovala hospitalizácia a nastavená bola injekčná liečba, ktorá pomohla a zastavila to,  čo sa stalo. Boli mi nasadené lieky, lenže následkom záchvatov sa môj vývin spomalil. Musela som sa učiť znova všetko od otáčania a to, čo som už predtým zvládala. O nejaký čas prišiel záver, že mám detskú mozgovú spastickú diparézu. Pre rodičov to bol šok, netušili, čo bude ďalej.

Nádejou sa nám stalo ADELI v Piešťanoch. Z rozprávania a z počutia sme sa dozvedeli o jeho úžasných úspechoch. Prišla jar 2012, mala som 2 roky a môj prvý rehabilitačný pobyt v ADELI. Bola som vtedy maličká, hoci už dvojročná. Chodila ma podporovať aj moja sestrička Šárka. Ona už bola úplne v poriadku. Rehabilitácia bola úžasná, rodičia sa veľa dozvedeli. O pár mesiacov sa mi podarilo absolvovať druhý pobyt. Vtedy po 2-týždňovej rehabilitácii rodičia plakali od šťastia, lebo som prvýkrát stála a tlačila kočík s bábätkom. Bol to zázrak!

Ďalším zázrakom bolo, keď po mnohých rehabilitáciách a kúpeľnej liečbe ma mohla sestrička zobrať za ruku. Mohli sme ísť spolu pomaličky ruka v ruke na prechádzku. Všetko sa obrátilo k lepšiemu a ja som to dokázala. Najskôr to bolo chodenie s vozíkom, neskôr s barličkami a potom už len samostatná chôdza bez cudzej pomoci. Ako 5-ročná som chodila sama, nastúpila som do škôlky spolu so sestričkou. Mala som v nej veľkú oporu. Veľkú dôveru a oporu mali rodičia aj u pani učiteliek, ktoré boli spolu s ostatnými detičkami úžasné. Do škôlky som chodila veľmi rada. Potom som sa tešila aj do školy, že bude zo mňa už veľká prváčka spolu so sestričkou. Za sebou mám prvú triedu, teraz som už druháčka. Škola ma veľmi baví, mám veľa nových kamarátov. Mám rada spoločnosť detí a hlavne mám radosť, že už viem aj trošku z toho, čo ostatní. Verím, že sa mi to všetko raz podarí, lebo sa veľmi snažím. Chcem dokázať to, čo zdravé deti. Naučila som sa jazdiť na bicykli s pomocnými kolieskami a skúsila som už aj kolobežku. Chodím aj na jazdenie s koníkmi, s ktorými som veľká kamarátka.

S takými skvelými ľuďmi, akých sme stretli v ADELI sa nám to iste podarí. Výsledky sa dostavia, len je potrebné pobyty pravidelne opakovať a bojovať. A to ja isto budem!

CHCEM PRISPIEŤ

na pomoc tomuto pacientovi

Poplatky služby CardPay

Vzhľadom na zachovanie transparentnosti financovania a prístupu Nadácie ADELI o darovaní 100% všetkých finančných prostriedkov na liečbu pacientov, by sme Vás radi upozornili na poplatky, ktoré nám bude banka strhávať z Vami darovaných financií prostredníctvom služby CardPay. Cenník služby CardPay.

Systém bezhotovostnej platby CardPay

Suma sa udáva v eurách. Potvrdením údajov súhlasíte s pravidlami používania a všeobecnými zmluvnými podmienkami www.nadaciaadeli.sk. V ďalšom kroku budete presmerovaný na zabezpečenú stránku Tatra banky, kde bezpečne vyplníte Vaše platobné údaje. V mene pacientov ďakujeme!