Janko je plný života, elánu a po prvom pobyte v ADELI Medical Center je aj extrémne nabudený.
Ako jeden z prvých klientov totiž absolvoval intenzívnu ADELI CYBERTHERAPY. Program využíva exoskelet, čiže robotický systém, ktorý dokáže čítať bioelektrické signály zo svalov ešte predtým, než nastane viditeľný pohyb a potom podľa toho podporovať pacientov pri pohybe.
A prístroj vskutku potvrdil, že zachytil slabé, ale prítomné signály v Jankových nohách. Jankova manželka Silvia si ten moment pamätá presne: „Keď sme zistili, že nie sú všetky cesty k zlepšeniu stratené, to bol veľký zvrat, aj v psychike nás oboch!“ Janko hovorí, že jeho radosť a optimizmus do ďalšieho života, ktorý mu cybertherapy dodala pochopí najmä ten, kto je ako on. „Komu kolesá vozíka nahrádzajú nohy.“
So svojou Sisou sa ľúbia ako kone, žili si svoj príjemný život, užívali si prítomnosť jeden druhého a aj keď nemali peňazí nikdy nazvyš, v rámci možností si vedeli dopriať jednodňové wellnes pobyty. Obaja sú dobráci od kosti, manželmi sú 27 rokov a vedia sa stále spolu rozprávať aj smiať. Milujú víkendové raňajky, ktoré poňali ako niekoľkohodinový rituál – kde okrem jedla vládne za stolom milá pohoda – „debatíme, vtipkujeme, preberáme všetko možné aj nemožné,“ usmeje sa Janko, zlatý darca krvi. „Bolo to presne 56 krát, bohužiaľ, aj tomuto je pre úraz koniec. Mrzí ma to, pocit, keď ti príde sms s oznamom, že tvoja krv pomohla k záchrane života je na nezaplatenie.“
Všetko sa zmenilo v septembri 2024. Janči pomáhal so strechou susedovi z dediny. Už sa zberal domov, keď si všimol, že „tam v rohu“ treba ešte odstrihnúť kúsok z plechu. Mal novú pokosovú pílu, použil ju. „Ale iba raz, neviem, čo sa porobilo, jednoducho som spadol zo 6 metrovej výšky na betónové schody a bolo vymaľované…“
Pritom okolo štvrtej poobede, keď išla z práce domov jeho Siska, zamávali si a zo strechy jej zakričal, že o chvíľu je doma. Neprišiel. O pár minút stálo pred susedným domom kopec susedov. Silvia sa ich ešte so smiechom pýtala: „A vy čo ako lastovičky na plote?“ Kým nezbadala Janka ležiaceho na schodoch. Bol úplne pri vedomí. Len pokojne manželke povedal: „Necítim si nohy.“
Udalosti nabrali rýchly spád. Vyšetrenia a operácia potvrdili poranenie miechy v rozsahu, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou predpovedá trvalé ochrnutie. „Do bodky sa mi zmenil život, všetko doma bariérové, cítil som sa na príťaž, mám 52 rokov a začínal som od nuly. Šialené. Ale mám skvelú manželku a to je najviac. Bojujeme spolu, aj keď ani ona nie je zdravotne fit. Držíme sa nádeje, že nejaké signály v tých mojich nohách sú, že môj stav nemusí byť trvalý.“
Odborné rehabilitácie sú jedinou šancou ako skvalitniť život chlapovi, ktorý je stále v najlepších rokoch.
Potrebuje však pomoc, začiatkom nového roka budú mať 28.výročie sobáša. Pre oboch je to významný dátum. A Janko by ich lásku chcel osláviť na rehabilitačnom pobyte v Adeli.
Vopred ďakuje za každé darované euro.
