Popis
Z nemocnice prišli domov v júli. S neistými prognózami, len s odporúčaniami – čo najviac a najskôr začať s rehabilitáciami. „Internet velebím do nebies. Len vďaka nemu sme získavali informácie, rady od rodín s hendikepovanými deťmi. Voľba padla na ADELI. Už v auguste sme boli na prvom pobyte a dnes vieme, že ADELI budeme verní ešte dlho.“
Jarko bol stopercentne ležiace dieťa, po 2. rehabilitačnom pobyte už ale odchádzal v autosedačke, za sebou má nateraz 5 pobytov a pokroky sú obrovské. „Nožičkami kope odušu, pravá ruka je super, ľavá sa rozbieha, tracheo už nemá, otvor sa mu zle zrástol, čaká nás plastika a po nej všetci veríme, že sa Jarkovi rozbehne aj reč. Výživu stále dostáva len cez peg, ale priberá, stále mu hovorím, že už je ťažký, váži 17 kíl, o chvíľu ho neunesiem, musí sa postaviť na vlastné nožičky,“ s láskou hovorí mama Nikolka.
S partnerom si vážia pomoc druhých, bez ktorých by šanca na rehabilitácie nebola. Jarko na terapiách spolupracuje, zlepšuje sa mu aj vnímanie a očný kontakt, dvíha hlavičku. „Brzdí nás ale aj epilepsia, každé ráno má menšie záchvaty. S určitosťou však môžem povedať, že je Jarko je dnes o stoosemdesiat stupňov lepšie ako bol po príchode z nemocnice. A veríme, že sa posunieme ďalej. Jarko je bojovník.“
