Popis
Rovno z nemocnice previezli Lauru do Adeli Medical Centra. Už po prvých dňoch sa Laure aj mame vracal úsmev na tvári. Laura napreduje míľovými krokmi. „Až tu sa konečne dobre vyspím, to je veľká výhra,“ hovorí a dodáva, že hoci jej terapie dávajú zabrať, teší na každú ďalšiu. Pochvala od terapeutov ju dokáže extrémne nabudiť, cieľ je jasný – čo najskôr chodiť po vlastných. Po týždni už s obmedzenou stabilitou prešla pár krokov, vozík je ale stále na dlhšie trasy potrebný, „akýkoľvek pád by ju mohol vrátiť späť. Tvár má zvnútra pozošívanú, ešte je všetko stále čerstvé.“
Na Adeli Medical Center Laura nedá dopustiť, rehabilitácie tu a v nemocnici sú neporovnateľné. „Všetko ide ruka v ruke aj s ľudským prístupom, lekári a terapeuti, ale vlastne všetci zamestnanci sa pacientovi venujú na sto percent. Psychicky Laura pookriala o dvesto percent,“ hovorí mama Gabika a nezabudne pochváliť aj výbornú kuchyňu. „S Laurou sa aj smejeme, že sme tu akoby na dovolenkovom pobyte, aj keď je to teda smiech cez slzy, to je jasné.“
Cíti a vie, že ešte to nie je jej Laura spred nehody. Neurorehabilitácie budú potrebovať dlho, Laura sa mentálne dostala akoby na úroveň dvanásťročného dievčatka, stratila logické myslenie, nechápe mnoho aj základných úkonov, odišla z nej empatia, ktorou pred nehodou doslova prekypovala. „Je veľmi ľahko ovplyvniteľná druhými, čaká nás ešte dlhá cesta, ale veríme, že sa na ňu dostaneme.“
Určite nechcú byť v Adeli Medical Center prvý a poslednýkrát. Aj preto sa stali členmi Klubu Nadácie Adeli, Laura sa chce čo najskôr vrátiť do práce, chce byť samostatná, tak ako od 18ich aj bola. Každé euro z daru, či z 2% sa využije na rehabilitácie. Laura vie, že dostala druhú šancu na život a nemieni sa jej vzdať.
