Volám sa Sylvia a som smutná mama. Prečo? Dovoľte mi priblížiť osud mojej dcéry Lucie.
V roku 2019 odišla z roboty na pohotovosť. Bolo jej zle, bolela ju hlava. Viac menej ju odbili, že je dehydrovaná, podali jej infúziu a poslal domov. Je stav sa nezlepšil a tak v ten istý deň sa znovu večer dostala na pohotovosť, kde CT ukázalo cystu na mozgu… Bola odporučená operácia, ktorá sa uskutočnila po týždni.
Prešlo leto, potom jeseň a na Lucku sa postupne nalepili všetky možné choroby a ďalšie problémy. Nehojila sa jej rana na hlave, takmer skolabovala pre nedostatok sodíka, kŕmili sme ju cez PEG, mala zápal močového mechúra …Vraj už nikdy nebude normálne jesť. Situácia vygradovala v auguste 2019, kedy nám na JISK-e povedali, že môžeme čakať najhoršie, Mala totiž zápal pľúc a podávali jej morfium. Potom nám covid skomplikoval ďalšie liečenie. Akoby jej anjel strážny odletel…
Vložili sme do pomoci Lucke maximum. Podarilo sa nám ju naštartovať, naučili sme ju chodiť, PEG jej odstránili a môže znovu normálne jesť. Rozpráva ešte s problémami, ale napreduje.
Vďaka dobrým ľudom sa nám podarilo dostať do ADELI Medical Center. Intenzívne cvičenie a hyperbarická komora robia pokroky v zdravotnom stave našej dcéry.
Zo srdca by som jej dožičila lepší a kvalitnejší život. Sama som na dôchodku, finančne nevládzem, a preto chcela by som Vás poprosiť o finančnú pomoc.
Verím, že dobrí ľudia ešte nevymreli a my sa dostaneme na ďalšie rehabilitácie.
