Popis
Po celý svoj pobyt v ADELI v Piešťanoch, ktorý bol umožnený Nadáciou ADELI v takmer plnej miere, rozdávala po chodbách a na terapiách úsmev a dobrú náladu. Jej originálny vozíček, pomôcku na chodenie, sme s láskou nazvali „Ferrari“. Máriinu výslovnosť musíte trpezlivo počúvať, aby ste jej rozumeli. Obrovská výhoda! Mária prejavila veľmi dobrý postreh, zmysel pre humor, spoločenský rozhľad a všetko, čo sa pokúsila vyjadriť slovami, hoci s ťažkosťami, bolo krásne a hodné vytesať do kameňa. Najviac sa pracovníkom ADELI do srdca zapísal tento jej výrok: „Darovali ste nám čas! To je viac ako peniaze.“
Mária sa narodila počas druhej svetovej vojny v malej dedinke Cígeľ pri Prievidzi. Mamička rodila doma, ako bolo vtedy zvykom. Mária sa nikdy nenaučila samostatne chodiť, čo ale presne spôsobilo detskú mozgovú obrnu, nevieme. Do školy ju nosili na rukách, aj keď iné deti ako Mária, so špeciálnymi potrebami zaraďovali do ústavov, Máriin otec sa rozhodol inak. Dnes si Mária myslí, že práve to jej zmenilo život a nedopustilo osud vtedajších postihnutých: krátky život v ústave. Otec jej vybavil školu v Bratislave. Ako dvadsaťročná sa vrátila domov, kým začiatkom roku 1971 neotvorili ústav sociálnych služieb v Prešove. Vždy, keď to bolo možné, pobývala Mária doma. Posledných 10 rokov, od svojej 65-ky, už býva v Prešove nepretržite.
Kto jej pomáha? Rodina pri nej stojí stále, veľmi si váži rehabilitačnú sestru v Prešove, vďaka ktorej sa mohla dostať k moru, jednoducho cestovali spolu. Mária má ďalšie 2 dobré víly: Zlatku a Alenku a budúca lekárka Soňa jej naposledy pomohla s opravou vozíčka. Už sa asi nikto nečuduje, že Mária má na tvári úsmev!
So 75-ročnou Máriou pracovali terapeuti v ADELI vzhľadom na jej vek ako v rukavičkách. Aj v tomto veku a predovšetkým v tomto veku, musí imobilný pacient systematicky rehabilitovať, aby sa nepridružili zdravotné komplikácie.
