Úžasný manžel, otec troch krásnych detí, skvelý kamarát. Boli sme šťastná rodina. Do istého okamihu.
Hovorí sa, pozor o čom snívaš, lebo sny sa plnia. Bol to aj Petrov prípad.
On sníval o motorke a ja, po tom, aby bol šťastný. Tak sme šli, bolo to presne 5. mája 2022. Šli sme za jeho snom.
Kawasaki Versys 650, krásna zelená motorka. Majiteľ milý človek. Zobrali sme ju. Šťastní sme sa vybrali domov, on na svojej vysnívanej motorke, ja pred ním v aute. Cesta bola dlhá. Zhruba po hodine sme sme sa dostali do kolóny. Šli sme pomaly, cestu ani nepoznali, načo by sme sa náhlili. Až kým nás nepredbehol mladý pán, biele SuperB, ktorý vybrzdil celú kolónu a ušiel z miesta činu. My čo sme boli na autách sme to ubrzdili. On, môj Peter nie. Vyletel z motorky na cestu. V momente bol v bezvedomí. Sanitka, vrtuľník prevoz do nemocnice. Vypočúvanie, obhliadka miesta činu a to som nevedela, či manžel žije. Našla sa milá pani, čo ma odviezla do nemocnice a tam som sa od lekárov dozvedela krutú realitu, že manžel síce žije, ale má krvácanie do mozgu a je v umelom spánku. Dostal sa kómy. Previezli ho do nemocnice v Nových Zámkoch. Z kómy sa prebral po 3 týždňoch, čo som za ním chodila rozprávala sa s ním, prehrávala nahrávky detí z telefónu. Našli sme cestu ako komunikovať i keď to bolo náročné. Začali sme rehabilitovať. No jeho zdravotný stav sa komplikoval. Týždne ležal môj milovaný imobilný, v plienkach so sondou v bruchu a bez schopnosti rozprávať.
Jeho vedomie bolo čoraz slabšie, na rehabilitácie ho v takomto stave nikde prijať nechceli. Svetielkom nádeje boli dobrí ľudia, ktorí nám prispeli vo verejnej zbierke. Tak sme sa prvýkrát dostali na neurorehabilitáciu do ADELI.
V ADELI naozaj urobili zázrak. Ležiaci pacient so sondou v bruchu bez komunikácie sa zmenil na človeka s chuťou do jedla a snahou hovoriť. Na začiatku mu bolo ťažko rozumieť, ale teraz je to už celkom dobré. Slovná zásoba sa mu zachovala aj v slovenčine aj maďarčine. Mozog ešte nefunguje dokonale. To čo počuje okolo seba, to sa mu mieša s tým čo chce povedať, hlavne keď je unavený. Každého si pamätá, z nehody však nič. Ani na motorku si nespomína čo sme kúpili. Aj o tom sú sny…
Žiaľ na Slovensku kvalitne rehabilitovať po poškodení mozgu a miechy je takmer nemožné. Boli sme radi, že sme objavili ADELI. Inak by sa nám žiadnej rehabilitácie nedostalo. V Kováčovej máme schválenú rehabilitáciu, čakacia dobe je 3-6 mesiacov.
Radi by sme pokračovali v napredovaní v ADELI. Peter má za sebou už sedenia v hyperbarickej komore a ďalší pobyt v ADELI. Je vnímavejší a pohyblivejší, vie sa vytlačiť pravou nohou do stoja… Ďalej sa uvidí. Náš účet sa týmto vyprázdnil a my potrebujeme pokračovať.
Pomôžte nám prosím s financovaním neurorehabilitácie v ADELI.
Za každú pomoc každému jednému z Vás srdečne ďakujeme!
S láskou manželka Adrika a deti Tamarka, Riči a Viki.
