„Aj tak sa veľmi teším, že ho mám“ – jednoznačne prehlasuje Vierka, maminka 8-ročného Simonka.
Simonko nemal na štarte svojho života veľa šťastia. Komplikácia striedala komplikáciu. Narodil sa predčasne v 31. týždni tehotenstva cisárskym rezom. Prvé 2 mesiace strávil Simonko na JIS s mnohými zdravotnými problémami. Maminka za ním denne dochádzala. Simonko to nemá ľahké. Žije svoj život s diagnózami: hypotónia, hydrocefalus, detská mozgová obrna-dyparetický syndróm.
Malý bojovník je však obdivuhodný. Žije veľmi rád. Už keď ráno vstane – usmieva sa. Hneď sa teší. Asi je rád, že svoj boj o život vyhral už ako bábätko.
„Vždy som sa chcela starať o chorých“ – hovorí vyštudovaná diétna sestra, ktorá navyše vyštudovala operný spev na konzervatóriu a od 4 rokov hrala na klavíry. Dnes spieva len Simonkovi, obetovala mu celý svoj život. Jej snom je učiť ho s jeho postihnutím žiť tak, aby mal čo najviac zo života. „Ak by som raz zomierala, aby som nezomierala v strachu, čo s ním bude. Nemusí mať vysokú školu, len nech sa vie o seba postarať“ – úprimne vyznáva svoje prianie Vierka.
V ADELI sú prvý raz. Aktuálne za najdôležitejšie pokladajú spevňovať svaly a rozvíjať reč, aby sa Simonko vedel dorozumieť. Mama je veľmi kreatívna, vie, že najlepšie učenie je učenie cez zážitok. A podporuje všemožne svojho syna. Simonko urobil v ADELI pokroky, polepšil sa v rovnováhe, rozšíril si slovnú zásobu a dokáže chodiť po schodoch bez opory. S rehabilitáciami, ktoré zažili pred tým, sa špičková starostlivosť v ADELI nedá vôbec porovnať. Toto je to, v čom Simonko potrebuje pokračovať.
PODPORTE MLADÉHO MUŽA NA JEHO K CESTE K SAMOSTATNOSTI, NECH SA ODHODLANEJ A NÁDHERNEJ MAME VIERKE SPLNÍ JEJ SEN.
