Náš Ujco, ako ho voláme doma, je typ človeka, ktorý sa len tak nevzdáva a to teda už v živote prekonal nejednu výzvu. Už ako 22-ročný utrpel úraz chrbtice, následkom ktorého zostal paralyzovaný. Ale vďaka úspešným operáciám, dlhodobej rehabilitácii a nespočetným pobytom v kúpeľoch sa mu podarilo navrátiť sa do života a žiť, síce v rámci svojich možností, ale v celku plnohodnotný život.
Samozrejme, ako čas plynul a rôčky pribúdali, aj chrbtica sa častejšie ozývala a boli potrebné ďalšie zákroky. No neostalo to len pri problémoch s pohybovým aparátom. Dôsledkom aj keď liečeného vysokého tlaku mu zlyhali obličky a musel nastúpiť na dialýzu. Avšak už po roku získal cenný dar, a to obličku od dobrovoľného darcu. A tak stála pred ním ďalšia výzva, popasovať sa s touto situáciou a prijať tento vzácny dar nového orgánu. Bojovalo telo, bojovala hlava, no nakoniec všetko dopadlo podľa prvotných očakávaní. A tak náš Ujco mohol opäť žiť slobodnejšie a aktívnejšie. A teda aktívny aj bol.
Napriek svojmu fyzickému hendikepu si predsavzal postaviť si chalúpku v horách a aj sa mu to podarilo. Stavbu dotiahol do zdarného konca, už stačilo chalúpku iba užívať, no tentokrát zaúradovali neprajníci, ktorí mu chalúpku vykradli. Určite si viete predstaviť, ako sa náš ujo musel cítiť. Toľká vynaložená energia, čas, premáhanie sa. Veľmi ho to psychicky poznačilo. Však to bol jeho životný projekt. Nechceme povedať že jediný, ale pre neho to predstavovalo silný motivačný faktor prečo žiť, aj so všetkými bolesťami a obmedzeniami, ktoré ho takmer celým životom sprevádzajú.
No nevyspytateľnosť života sa onedlho postarala o ďalšiu nečakanú ranu. Keď sa psychicky zocelil a mohli sme tak spolu prežívať Vianoce, o pár dní sa sviatočná idylka zmenila na boj o život. Domov vystriedala nemocnica kvôli akútnej operácii lebky z dôvodu medzi lebečného krvácania. Táto nešťastná udalosť ho priviazala na lôžko, obmedzila aj pohyb rúk a prstov, zrak, reč a ostatné základné životné procesy a funkcie.
Od januára 2021 je náš ujo v Zariadení sociálnych služieb v Zázrivej, kde sa o neho vzorne starajú a snažia sa ho rozhýbať, za čo sme im nesmierne vďační, a aj sa im to darilo. Avšak opäť sa objavili životné prekážky v podobe ťažkej otravy krvi a Covidu-19. Zakaždým, keď sa náš Ujco posunul o kúsok vpred, prišla ďalšia životná skúška, následkom ktorej sa vrátil o niekoľko krokov späť. Našťastie, v novembri 2021 sa mu podarilo zúčastniť sa na rehabilitačnom pobyte v Adeli Medical Center, ktorý bol pre neho symbolickým štartom novej, veríme že kvalitnejšej fázy života. Veď doma sa na neho všetci tešíme a hlavne jeho verný psí kamarát Ivan.
Vopred Vám ďakujeme za Vašu pomoc, vďaka ktorej bude možné skvalitniť život nášmu Ujcovi.
Rodina Janka Melišíka
