Volám sa Ľudmila, mám 32 rokov a za ten čas, čo som na svete, som si už stihla prejsť tým, čo by položilo nejedného človeka. Ako 9-ročné dievčatko som prežila ťažkú autonehodu. Vracala som sa zo školy a vychádzala som spoza autobusu, keď ma zrazilo auto. Kvôli poškodenému mozgu som preležala 7 dlhých týždňov v bezvedomí a nebolo isté, či sa vôbec preberiem. Nakoniec však zvíťazila Pani Šťastena, otvorila som oči a som tu, síce s doživotnými následkami, ale žijem. Pri nehode som síce nemala nič zlomené, mala som však silné krvácanie do mozgu, čo spôsobilo, že mi v tej časti, ktorá má na starosti chodenie, zastal vývoj. Niekedy sa mi síce, najmä ráno, keď mám mozog oddýchnutý, podarí urobiť zopár krokov a ešte zopár za pomoci iných ľudí, ale to je celé. A práve preto by som veľmi potrebovala liečenie v ADELI centre.
Po skončení základnej školy som pokračovala v štúdiu v Košiciach, kde som vyštudovala stredné odborné učilište, odbor remenár – sedlár. V Košiciach, rovnako ako aj v Bratislave, je škola pre telesne postihnutých. Keďže všetci, čo sme tam chodili, sme mali nejaký zdravotný problém, boli sme si seberovní. A tak sa k nám správali aj učitelia. Nikto sa nad nikým nevyvyšoval, čo bolo skvelé. Po skončení školy som zostala doma, hoci som chcela pracovať. Ale kto by zamestnal invalidného človeka na vozíku? Teraz sa situácia trochu zmenila, ale pred 13 rokmi, keď som školu skončila, vtedy toľko možností zamestnať aj invalidného človeka, neboli.
Mám nárok aj na kúpeľnú liečbu, ale raz za dva roky je málo. Kúpele by som potrebovala absolvovať každý rok. Chodievam vždy do Kováčovej, ale veľmi by som chcela skúsiť aj ADELI centrum v Piešťanoch. Zakaždým, keď v televízii pozerám reláciu V siedmom nebi a tam niekto pre niekoho vysníva pobyt v rehabilitačnom centre, a keď na tých ľuďoch vidím, ako sa im vďaka intenzívnej rehabilitácií zlepšil zdravotný stav, v duchu si prajem byť na ich mieste. Poriadne cvičiť, aby sa aj môj zdravotný stav zlepšil natoľko, aby som mohla byť mobilnejšia a chodiť aspoň o barlách. Tie cviky, ktoré cvičím doma, nemajú žiaden efekt. Potrebujem cvičiť oveľa intenzívnejšie, s čím by mi v ADELI určite vedeli pomôcť. Keďže jednou z terapií sú aj sedenia v hyperbarickej komore, naozaj pevne verím, že by dokázali pomôcť aj môjmu poškodenému mozgu.
Priatelia, potrebujem vašu pomoc. Liečenie v ADELI je veľmi drahé, preto sa obraciam s prosbou na vás. Nehľadám nijakého milionára, ktorý by mi všetko zaplatil. Hľadám vás, ktorí by ste mi dokázali aspoň po troške pomôcť. Verím, že raz sa na liečenie dostanem a že vďaka rehabilitácii sa môj zdravotný stav zlepší. Už vopred vám všetkým za vašu pomoc ďakujem.
Ľudmila
