Matej má 32 rokov a od detstva žije s detskou mozgovou obrnou – spastickou kvadruparézou, ktorá zasahuje všetky štyri končatiny. Doma sa pohybuje s chodítkom, vonku používa mechanický vozík. Pri nastupovaní do auta či presune do vane potrebuje pomoc mamy Adriany. Chcel by zvládnuť viac sám. Pre seba, ale aj pre mamu, ktorá pri ňom stojí celý život a ktorej postupne ubúdajú sily.
Pripočíta sa len k prvej platbe, ďalšie mesiace idú bez nej.
Váš dar sme prijali. Potvrdenie vám príde e-mailom.
Matej má 32 rokov a od detstva žije s detskou mozgovou obrnou – spastickou kvadruparézou, ktorá zasahuje všetky štyri končatiny. Doma sa pohybuje s chodítkom, vonku používa mechanický vozík. Pri nastupovaní do auta či presune do vane potrebuje pomoc mamy Adriany. Chcel by zvládnuť viac sám. Pre seba, ale aj pre mamu, ktorá pri ňom stojí celý život a ktorej postupne ubúdajú sily.
Narodil sa predčasne, v ôsmom mesiaci tehotenstva, a hneď po pôrode ho museli oživovať. Prvé Vianoce strávil v inkubátore. Neskôr prišla diagnóza, ktorá ovplyvnila celý jeho život. A keď mal sedem rokov, stratil otca. Odvtedy je jeho najväčšou oporou mama. Napriek pohybovým obmedzeniam vyštudoval masmediálnu komunikáciu a získal bakalársky titul. Má rád japonské komiksy a angličtina je mu taká blízka, že v nej niekedy aj premýšľa. Každodenná pomoc je však pre jeho mamu čoraz náročnejšia. Prešla viacerými operáciami chrbtice aj ďalšími vážnymi zdravotnými problémami a dnes je aj ona na čiastočnom invalidnom dôchodku. Aj obyčajný obrubník či nakladanie vozíka do auta pre ňu znamenajú veľkú námahu. Matej vidí, koľko síl ju starostlivosť stojí. Rád by jej doprial viac oddychu, a preto potrebuje zosilnieť a zvládať viac každodenných činností samostatne.
Cestou k tomuto cieľu má byť intenzívna rehabilitácia v ADELI Medical Center. Matej tu absolvoval pobyt už ako sedemročný, v čase, keď ešte dokázal robiť kroky s oporou. Na ďalšie pobyty však rodine počas rokov nezostávali peniaze. Po smrti otca chýbal aj jeden z hlavných príjmov. Rehabilitačný pobyt by teraz chcel skúsiť zvládnuť bez mamy – aj ako krok k väčšej samostatnosti. Z ich príjmov si intenzívnu rehabilitáciu nemôžu dovoliť. Preto bude Matej vďačný za akúkoľvek podporu dobrých ľudí. Každý pokrok by pre neho a jeho mamu znamenal veľmi veľa.