Mal bežný, ale vlastne skvelý život. S manželkou Ľubomírou sa tešili z dvoch zdravých detí, 11 ročnej Karinky a 9 ročného Alexa. Tomáš. Veselý, spoločenský, vyšportovaný štyridsiatnik, ktorého veľkou vášňou bola cyklistika. Horská. A práve tá sa mu stala osudnou. Obyčajná cyklotúra s kamarátmi mu 22. septembra 2025 v priebehu niekoľkých sekúnd zmenila celý život.
Tomáš mal vážnu nehodu. Z bicykla spadol na pravú stranu hlavy a napriek prilbe utrpel ťažké poranenie. Približne 30 minút bol bez kyslíka, jeho stav bol kritický a prognózy veľmi nepriaznivé. Rodina počúvala slová o minimálnej šanci na prežitie. Doslova jedno percento.
Nasledovali nemocnice v Poprade, Levoči a napokon ARO v Košiciach. Tomáš mal tracheostómiu aj PEG, od začiatku bol v bdelej kóme. Pre Ľubomíru a deti sa začalo obdobie čakania, strachu a obrovskej neistoty.
A potom, tesne pred Vianocami, 17. decembra, prišla správa, na ktorú čakali – Tomáš sa prebudil. Spočiatku to bol len prázdny pohľad a občasný stisk rúk. Na Štedrý deň ho prvýkrát od nehody videli aj deti. Bol to vytúžený, no zároveň veľmi ťažký okamih. Ocko bol úplne iný, ako si ho pamätali… V polovici januára putoval Tomáš ako ležiaci pacient na neurorehabilitáciu do Ostravy. Po mesiaci už dokázal byť čiastočne v sede a rodina videla prvé výsledky intenzívnej práce. Prišli však komplikácie s PEG-om, ktorý mu zrástol k sliznici a po chirurgickom zákroku musel opäť zostať ležať. To, čo sa podarilo rehabilitáciou naštartovať, sa na čas zabrzdilo.
Rodina sa však nevzdala. Pokračovali s fyzioterapiou doma a v lete 2026 sa Tomáš napokon dostal aj do ADELI.
Chlap, ktorému dávali len minimálnu šancu na prežitie, sa s podporou pokúša o svoje prvé kroky. Dokáže sedieť vo vozíku, zvládne cestu autom, sám sa naje, umyje si zuby a používa mobil. Znovu komunikuje s deťmi aj kamarátmi a vracia sa aj jeho svojský humor. Problémom zostáva najmä krátkodobá pamäť, v ktorej sa ešte občas stráca. Reč je síce kostrbatá, občas nezrozumiteľná, ale je a pomaly sa zlepšuje.
Tomáš je podľa rodiny aj terapeutov neuveriteľný makač. Cvičil by najradšej stále a niekedy ho musia skôr brzdiť. Každý nový pohyb a každý kúsok samostatnosti je pre nich malým víťazstvom.
Svoj prvý pobyt v ADELI si rodina užívala aj ako vzácny spoločný čas. Namiesto dovolenky pri mori prišli všetci do Adeli. A mama Ľubka si pochvaľuje nielen terapie pre manžela, ale aj program a atmosféru v Adeli. Deti využívali bazén, tvorivé dielne či kino a ona si môže aspoň na chvíľu vydýchnuť od každodennej starostlivosti. Predovšetkým sú však všetci spolu a Tomáš môže naplno rehabilitovať.
Ich cieľ je jasný – postaviť Tomáša opäť na nohy a dostať ho čo najbližšie k samostatnému životu. Čaká ich ešte dlhá cesta, domáce rehabilitácie aj ďalšie terapie. Ľubomíra odchádza z práce, aby sa o manžela mohla starať, no stále verí, že raz príde deň, keď sa bude môcť vrátiť do školského klubu a Tomáš bude opäť čo najviac tým mužom, akým bol pred nehodou.
Pre rodinu, ktorá ešte pred pár mesiacmi nevedela, či Tomáš vôbec prežije, sú jeho pokroky obrovskou nádejou. Do Adeli sa Tomáš potrebuje vrátiť, potrebuje však pomoc s príspevkom od dobrých ľudí.
