Obavy o manžela, otca a dedka boli obrovské. Po preložení na JIS-ku ale začalo svitať na lepšie časy. „Základom pre nás bolo, že prežil a žije.“ Dospelé deti sa pustili do študovania diagnózy, všemožne sa hľadali cesty ako Jánovi pomôcť. Alfou a omegou sú rehabilitácie prvý rok od cievnej príhody.  Keď konečne prišiel, nemohúci, domov, takmer okamžite začal s domácou fyzioterapiou.  „Bývame v Púchove a v našom okolí sme hľadali aj rehabilitačné zariadenia. Do jedného nám ho aj zobrali, ale následne aj vrátili s tým, že najskôr musí sám obsedieť. Bolo to veľké sklamanie.“ Janko ale doma napredoval a naozaj sa zázrak stal. Vo vozíku obsedel. Absolvoval aj 21 dňový pobyt v poisťovňou preplácanom zariadení. „Sklamaní sme boli, ja som bola non stop vyťažená a cvičení bolo pramálo. Dcéry potom našli Adeli. Sme tu druhýkrát a už inam nepôjdeme. Nie je dôvod. S manželom  sa tu pracuje na plné obrátky. Napreduje, svojím tempom, ale posúva sa dopredu.“

Vierka tvrdí, že v Adeli si, predovšetkým psychicky oddýchne, naberie energiu na následnú domácu starostlivosť. Tento rok s manželom oslavujú 43. výročie sobáša. Majú spolu tri deti, 5 vnúčat, pre ktoré bol Janko najlepším dedom na svete. On ich učil korčuľovať, bicyklovať, vymýšľal výlety. „Vždy nám bolo na pobytoch veselo. Verím, že sa k tomuto stavu priblížime čo najviac.“

Jankovi dlhodobá pamäť ostala, s krátkodobou sú občas problémy. Všetko závisí od momentálnej nálady, sú dni, kedy je lepšie, ale aj také, kedy sa uzavrie do seba a nechce nič a nikoho. Cievna mozgová príhoda človeka zmení. Fyzicky aj povahovo, stále sa doma čaká na moment, kedy bude veselý a šťastný, že má deti okolo seba. „On sa ešte nevie naplno tešiť, uvedomuje si, že je iný, že nemôže dať zo seba to, čo kedysi, Aj keď mu prízvukujeme že sme radi, že je s nami, nech sa deje čokoľvek.“

Janko však už s pomocou štvorbodovej palice a s istením druhej osoby prejde z miesta na miesto. Ľavá strana tela je funkčná, s pravou treba pracovať. Veľmi sa chce znova naučiť písať. Ale počas terapií vie aj zavtipkovať, potmehúdsky okomentovať „makačku“, ktorú dáva na výbornú. Zo všetkého najviac túži chodiť. Byť samostatný. Najmä kvôli svojej milovanej rodine. Váži si každú pomoc, ktorú dostáva. Prakticky celý život odpracoval v púchovských gumárňach, na svojho zamestnanca nezabudli a prispeli mu aj na pobyt v ADELI. Bude ich však potrebovať ešte niekoľko, aby sa dostal čo najbližšie k svojmu cieľu.  Preto aj Janko prosí o príspevok na rehabilitácie, ktoré prinášajú pozitívne výsledky.