Natrvalo poškodené zrakové centrum, začal sa pre ňu život v tme. A postupne sa pribaľovali ďalšie a ďalšie problémy. Rana na hlave sa zle hojila, takmer skolabovala pre nedostatok sodíka, kŕmenie jedine cez PEG, ťažké zápaly močového mechúra… V auguste 2019 dostala zápal pľúc na JIS-ke  lekári pripravovali rodinu na najhoršie, podávali jej morfium. 

Doma ju čakali dve deti v tínedžerskom veku, ktoré mamu veľmi potrebovalli. Lucku sa napokon podarilo naštartovať, naučila sa chodiť, PEG jej odstránili, opäť môže jesť normálnu stravu. Začala aj rozprávať, hoci zďaleka to nie je debata ako kedysi. Non stop je pri nej jej obetavá mama Sylvia, ktorá však vie, že po operácii mozgu sa jej vrátila už iná dcéra. Stále ľúbená a milovaná, ale iná.  „Odišli z nej city, všetko prijíma apaticky, za šesť rokov sa nezasmiala, poplakať si vie, ale radosť, prekvapenie, empatia – to z nej, bohužiaľ, odišlo. Moja dcéra je veľmi statočná, zaslúžila si iný život. Po rozvode si našla skvelého partnera, v máji začali stavať dom. V júli už bola na operačke… Zmenilo sa všetko… Objavili sme Adeli a každý rok sa snažíme sem dostať. Pretože Lucia odtiaľto odchádza  živšia, ohybnejšia. Vždy počas pobytu absolvuje aj hyperbarickú komoru, stále veríme, že sa bunky zregenerujú, nech si viac užíva život. Aby aspoň trošičku ukázala úsmev.  Aby sa dokázala tešiť, aby ju bavilo žiť. Aj keď to má veľmi ťažké,“ povie o svojej dcére statočná mama Sylvia.