Miško. Má 15 a do ADELI chodí pravidelne. Narodil sa síce v termíne, aj tehotenstvo bolo bezproblémové, ale bábätko zdravé na svet neprišlo. Rázštep chrbtice, hydrocefalus. A veľa sĺz, smútku, obáv, ktorými si rodičia prešli. „Bol to totiž šok, ničomu sme nechápali, len som sa pýtala, prečo, prečo…“, hovorí mama Lucia a dodáva: „Naučili sme sa fungovať, napredujeme a dnes si už hovoríme, že náš Miško je v porovnaní s inými osudmi na tom vlastne celkom dobre. Aj keď zdravý nie je a nikdy nebude.“
Miškovi zaviedli do hlavy shunt, operovali mu chrbticu, stav sa stabilizoval a nevyhnutnou súčasťou jeho života sa stali rehabilitácie. Hoci samostatne chodiť nikdy nebude, s pomocou chodítka a ortéz na nohách sa presunúť vie. Vďaka Adeli.Dokonca už aj dal aj chôdzu so 4 bodovými barlami. Všetko ale do veľkej miery závisí aj od aktuálneho nastavenia Miškovej psychiky. Jednoducho, či sa mu chce alebo nechce. „Teraz máme také dlhšie obdobie vzdoru, vozíček mu je pohodlnejší, hoci doma mu prízvukujeme, nech sa premiestňuje s chodítkom. Lenže náš Miško má svoj svet, svoj rozum,“ usmeje sa Lucia, ktorá je so synom na opatrovateľskom. Jej profesijný život sa synovým narodením skončil, nebanuje, neľutuje sa: „Prišlo mi prirodzené byť mu na blízku, som predsa jeho mama.“
Miško má aj mladšiu sestru Veroniku. Bude mať 9 rokov, je zdravá a meniny má 4. februára. Apropó kalendár. Stačí povedať meno a Michal k nemu okamžite priradí meninový deň. Funguje to aj naopak, dostane dátum a do pár sekúnd povie správne meno. Ďalším okruhom je geofrafia – hlavné mesta sype ako z rukáva. Plus autá. Značky, modely, „ešpézetky“. To je Michalov svet. Stanovili mu Aspergerov syndróm, Miško chodí do špeciálnej školy v Trenčíne, do autistickej triedy a je tam spokojný. „Učenie ho baví, on sa vlastne vzdeláva stále. Ako 4 ročný sa sám naučil čítať z letáčikov, ktoré nám hádzali do schránky. Dnes svoj voľný čas trávi čítaním, sledovaním vedomostných súťaží, sám pre seba si rieši rozličné kvízy. V tomto smere je naozaj výnimočný, má obrovský všeobecný prehľad. Málokto mu vedomostne stíha. Má totiž prehľad, encyklopedické vedomosti, samozrejme, len v oboroch, ktoré ho zaujímajú.“
Do ADELI chodí pravidelne, od jeho roka a pol. Prečo? „Pretože tú sú jednoznačne najintenzívnejšie a najkomplexnejšie rehabilitácie. Bez debaty. Bez ADELI by sa náš syn nepostavil na nohy a nezvládol by chôdzu s pomocou. Už sme tu ako doma, Miško sa sem teší.“ Rehabilitovať musí. Vzhľadom na jeho diagnózu celý život. Aby sa predišlo ochabovaniu svalstva.