Mala to byť rýchlovka. Slávo mal 47, odtrhnutý ramenný sval, bola potrebná operácia. Nič príjemné, ale ani nič život ohrozujúce v zmysle náročnosti zákroku. Lenže dnes je všetko inak.
Život sa obrátil naruby Slávovi a celej jeho rodine. Nemal manželku a deti, o to viac by sa však doslova rozdal pre druhých. Správny chlap so zmyslom pre humor, najlepší strýko na svete, dobrák ochotný pomôcť či je noc, či deň.
Už vyše roka je však odkázaný na nonstop opateru a pomoc. Sestra nechala prácu, dala sa na opatrovateľský, s manželom sa presunula do domu Sláva a „žijeme nový – zmenený život. Nie, nič neľutujem, viem, že Slávo by urobil to isté.“
Ako strojník pracoval 30 rokov v jednej firme, bolo naňho spoľahnutie. Rád bicykloval, nikdy nebol na maródke.
Z operácie si ťažkú hlavu nerobil, koniec koncov, ešte v ten deň mal ísť domov. Ani pyžamo si do špitála nezobral. Veď načo…
Lenže Slávo sa po zákroku neprebudil. Popoludní volali z nemocnice, že stav je vážny. Pacient sa nepreberá, vraj počas zákroku dostal cievnu mozgovú príhodu. Sláva previezli z levočskej do košickej nemocnice, kde sa dozvedeli, že mozgová príhoda to nebola. Skôr išlo o pochybenie pri operácii. „Buď ležal v zlej polohe, že mu spadla hlava, nevšimli si to a neprekrvilo mu mozog, alebo mu rapídne klesol tlak, čo si tiež nevšimli. Nevieme. V každom prípade v Košiciach nám povedali vetu, ktorá nás prenasleduje neustále: Odpálili mu mozog,“ hovorí Slávova sestra Nadežda, ktorá je pri svojom bratovi nepretržite. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však pochybenie pri operácii nepotvrdil. „Inú odpoveď sme ani neočakávali. Navyše, keď sa vám zo dňa na deň zmení život, nemáte čas ani chuť bojovať za pravdu, keď všetku energiu a silu sme dávali Slávovi. Nie, nezmierili sme sa s tým, že bude len nemohúco ležať na posteli a občas pozerať na strop. Robili sme a robíme možné aj nemožné. A preto sme aj v Adeli.“
A pokroky nastali. Pre niekoho minimálne, pre Slávovu rodinu plné nádeje. Po vyše troch mesiacoch si ho priniesli domov apatického, nehybného, s hlavou otočenou len jedným smerom. Vedeli a vedia, že nič iné ako rehabilitácie nepomôžu. „Zázračná tabletka na vyliečenie neexistuje. Len poctivá drina, ktorá nám Slávka doslova po milimetroch navracia do života.“
Obrovským úspechom je, že dnes, vyše roka od nešťastnej operácie, Slávo väčšinu dňa obsedí na vozíku. So sestrou je v kuchyni, keď varí, rád pozerá telku, poobede je s rodinou na dvore. Otáča sa za každým, kto k nim príde. Nerozpráva, ale už aspoň vydáva zvuky. Viac ohýba jazyk, a hoci je kŕmený cez peg, mixovanú stravu už dokáže zjesť aj ústami. A chutí mu! Po rapídnom schudnutí priberá. Vníma väčšinu hovoreného slova, citlivo prežíva najmä rodinné oslavy a stretnutia, vtedy Slávo plače…
Denne doma cvičí s fyzioterapeutom, sľubujú si veľa aj od hyperbarickej komory, kam začali chodiť. Najnovšie pridávajú aj akupunktúru. A veria, že každým ďalším pobytom v Adeli sa Slávo posunie o väčší kus vpred. Držíme palce a prosíme o príspevok na terapie pre chlapa, ktorý celý život pomáhal druhým. Dnes potrebuje pomoc on.
