Po narodení nášho vytúženého syna Janka sme mysleli, že je to úplne zdravé dieťatko. Napredoval síce pomalšie ako ostatné deti, no pripisovali sme to skôr tomu, že o chlapcoch sa hovorí, vraj sú lenivejší. Každé dieťa je iné a napreduje svojim tempom. Neštvornožkoval, čo tiež mnoho detí dokáže preskočiť a postaví sa na vlastné nôžky.
Keď sa blížili Jankove druhé narodeniny ešte stále nechodil sám. Začali sme sa báť a objednali ho na neurologické vyšetrenie, kde nám povedali, že môže ísť o diagnózu DMO. Nemohli sme tomu uveriť. Dovtedy sme netušili, že existuje forma tohto ochorenia. Poznali sme iba tie najťažšie, ale postupne tomu začalo nasvedčovať viac príznakov a potvrdilo nám to aj vyšetrenie magnetickou rezonanciou.
Dokáže si sadnúť, postaviť sa s oporou, už aj štvornožkuje, chodí okolo nábytku, dokáže sa presúvať po kolenách. Žiaľ, sa mu skracujú šľachy, čo mu bráni v tom, aby riadne došľapoval na celú nôžku. Radi by sme sa vyhli operácii, no na to je potrebné tiež intenzívne cvičenie. Lekári odporúčajú rehabilitovať. To jediné mu môže pomôcť postaviť sa na vlastné nohy. Medzitým sa nám narodila vytúžená dcéra Barborka. Má 1 rok a 2 mesiace, už sama aj chodí a Janko zatiaľ smutne pozerá na ňu ako si sama cupitá kam sa jej zachce.
Janko bude mať už 4 roky a stále nedokáže chodiť sám. Niekedy je náročné vyplniť potreby oboch detí naraz, hlavne keď je manžel v práci. Veľakrát pomáha aj rodina, aby sme to všetko lepšie zvládli. Chceli by sme dopriať Jankovi častejšie rehabilitáciu v ADELI v Piešťanoch, preto prosíme ľudí s dobrým srdcom o akúkoľvek finančnú pomoc.
Ďakujeme Vám!
