Hneď po narodení mi život „ubral koleso“, keď nedostatok kyslíka v inkubátore spôsobil moju detskú mozgovú obrnu (DMO). A tak odvtedy delím, čo mi bolo dopriate s tým, o čom snívam. Žijem, konám a neľutujem! Svedčí o tom okrem iného päť diplomov z prednesu poézie na Vansovej Lomničke v Starej Ľubovni i viacročná aktívna účasť a pomoc pri poskytovaní vzdelávania a rozvoji muzikoterapie ako účinnej metódy rehabilitácie DMO na Katedre špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Nič nepomáha budúcim pedagógom, ale i iným postihnutým viac, ako živý príklad pozitívneho vplyvu muzikoterapie na zdravie človeka s DMO. Život je na to, aby sa žil!

A o čom zatiaľ iba snívam? Nuž boli roky, keď som bola schopná chodiť samostatne s pomocou francúzskych palíc i po schodoch. Minuli sa, rovnako ako moja schopnosť používať paličky. Už viac ako desať rokov som odkázaná na používanie invalidného vozíka. Ale život ide ďalej a robím všetko preto, aby som sa vrátila k spomínaným paličkám, ktoré znamenajú nielen slobodu pohybu. K tomu potrebujem veľa odbornej, neuro-rehabilitačnej, a trochu aj tej ostatnej pomoci. Myslím si, že nič lepšie nevystihuje túto potrebu a moju prosbu ako báseň Valentína Beniaka: „Ja nič som bez vás, lampáš zhasnutý, stratený peniaz, krčah prasknutý. Lodička zakotvená ku brehu, prosím vás, dajte ma zas do behu! Nech ako minca z ruky do ruky, mám živý cveng a mám kurz vysoký! Aby som splnil svoje poslanie než príde vietor, čo ma odvanie!“

Vopred ďakujem za akúkoľvek, hoci drobnú pomoc. Katka