Hoci som chodila na vyšetrenie k lekárom, že ma bolieva hlava a píska mi v ušiach, očividne mi stanovili zlú diagnózu. Dovtedy som sa tešila zo života a bola som plná energie, pracovala som. Manžel ma zachránil a zavolal včas záchrannú službu, napriek tomu som bola v ohrození života niekoľko týždňov. Lekárske prognózy neboli optimistické, keďže som bola diagnostikovaná so vzácnym stavom locked-in synodrómom, čiže syndróm uzamknutia. Znamená to, že moje telo sa natoľko uzavrelo, že som bola na začiatku schopná hýbať len viečkami.

Nasledoval 4-mesačný pobyt v nemocnici, z toho dva týždne na ARE, s neistým koncom. Bola som odkázaná na neustálu pomoc druhých. Ale zabojovala som, a tak som tu a dnes dokonca môžem napísať tento text. Podarilo sa mi rozhýbať pravú časť tela a bojujem ďalej. Túžim sa postaviť na vlastné nohy. Ide to dobre, stále robím pokroky, čo môže potvrdiť aj moja fyzioterapeutka a manžel. Chcem sa vrátiť k obľúbenému pečeniu z kváskov, čítať knihy, pomáhať ľuďom, tak ako kedysi.

Chystám sa rehabilitovať v súkromnom centre v Piešťanoch a taktiež v NRC Kováčovej. A pravdepodobne budem potrebovať prístup odborníkov v rehabilitačných centrách viackrát. Lenže rehabilitačná liečba si vyžaduje nielen veľa mojej sily, ale aj financií, keďže žiadna z poisťovní výdavky v súkromných zariadeniach nepokrýva.

Chcela by som Vás preto poprosiť o príspevok na moju rehabilitačnú liečbu. Verím, že sú na svete ešte dobrí ľudia, ktorí pomôžu. Ďakujem veľmi pekne, Majka.