Volám sa Maxík Kolesár, mám 6 rokov a už nejaký ten rôčik diagnostikovanú DMO. Mňa však tieto tri písmenká neodrádzajú na aktívnom detskom živote a snažím sa rodičov zamestnať všetkými možnými spôsobmi, hoci ma neposlúchajú moje nožičky a ani ľavá ručička. Od februára 2019 mi jazýček dovolil vysloviť konečne vytúžené MA-MA. Zvládnem vysloviť niekoľko písmeniek a preto chcem ďalej „makať“ a rozvíjať okrem pohybu, aj komunikačnú stránku.
Na začiatku môjho života som absolvoval niekoľko vážnych operácií hlavičky. Prekonal som vážny infekt, ktorý som nadobudol po jednej z operácií. Dávam si pozor na epilepsiu a zdravotnú pozornosť si vyžaduje aj môj subluxovaný bedrový kĺbik.
Občas ma trápi počasie. Maminka mi hovorí, že som presne ako ono – keď je vonku mizerne, mám zlú náladu a som leňoško. Keď svieti slniečko, žiarim aj ja. Veľmi rád sa učím, spoznávam nové veci, milujem hudbu, autá, vlaky a čítanie rozprávok. Aby som však mohol tieto aktivity aj v budúcnosti lepšie realizovať, potrebujem veľa cvičiť.
Najviac mi pomáhajú rehabilitácie v ADELI Medical Centre. Tu moje telíčko správne uvoľnia a stimulujú všetkými spôsobmi. Snažím sa spolupracovať, veľmi neprotestovať, hoci občas nejakú tú slzičku vyroním. Začínam si uvedomovať, že všetko to snaženie a prekonávanie sa mi pomáha žiť kvalitnejším životom. Chcem šantiť ako moji rovesníci, začleniť sa do školy, pomáhať svojim rodičom a keď vyrastiem, túžim ich ja nosiť na rukách ako oni zatiaľ nosia mňa, hoci už nie som malé bábätko.
