Pochádzame z východu Slovenska, kde sme sa opäť vrátili a rada by som Vám priblížila náš životný príbeh.
Žijeme v neľahkej dobe a celú túto situáciu zvládam len vďaka podpory starých rodičov z mojej strany a vďaka priateľovi. Celá pandémia ľuďom veľa vzala, no na druhej strane i dala, dala nám pocit vzájomnosti. Po tom, čo synovi diagnostikovali DMO istí ľudia to vzdali, no zároveň k nám pribudol človek, ktorý bojuje s nami.
Volám sa Zuzana, som matkou úžasného dieťaťa, ktoré samo potrebuje terapie, no sám je terapiou pre mňa. Áno, mam doma ZŤP dieťa, ktoré mi ukázalo celoživotnú výzvu nikdy sa nevzdávať.
Rada by som vám predstavila moju rodinu. Vavríkov otec s nami už nežije.
Syn sa volá Vavro, má 2 roky a je veľmi šikovný, keď chce. Máme z neho veľkú radosť, ale zároveň aj starosť. V máji 2021 mu bola diagnostikovaná spastická hemiplegická detská mozgová obrna. Rozhodla som sa za neho bojovať, aby mohol byť normálnym dieťaťom, ktoré má nárok na detstvo plné smiechu a zábavy. Želám si, aby bol rovnocenný voči zdravým detičkám, aby mal možnosť vyhliadky na čo najkvalitnejší život. Tento spomínaný druh obrny má vplyv na pravú stranu tela a preto sa obraciam so žiadosťou o pomoc na aj Vás. Budem šťastná, keď Vavro dokáže chodiť bez problémov a začne používať pravú ruku bez obmedzení.
Vraví sa, že plač dieťaťa je dobrý znak, keď sa narodí. Môj syn neplakal, práve kvôli tomu, že nedýchal. Týždeň od prenášania ma prijali na rizikové oddelenie na Antolskej nemocnici v Bratislave s pokynom, že ak nezareagujem na oxytocínový test, porodím cisárskym rezom. Pokynov sa žiaľ v nemocnici nedržali a miesto radosti v deň pôrodu sa mi narodil syn, ktorého museli oživovať. Hoci bolo zjavné, že musel byť dlhšie bez kyslíka, ubezpečovali ma, že nebudú žiadne následky. V čase pôrodu vzniklo Vavríkovi trvalé poškodenie časti mozgu, ktorá ovplyvňuje motoriku a pohyb pravej strany tela. To sme však vtedy netušili, ani nám nedali inštrukcie, aké terapie máme podniknúť po prepustení z nemocnice.
Od jeho 4 mesiacov sme cítili, že sa nevyvíja správne. Za hračkami sa naťahoval len ľavou rukou. Našťastie naša neurologička vypočula moje obavy a začalo sa pátrať po príčine, prečo práva ruka zaostáva. V januári 2021 nás poslali na rehabilitačné oddelenie, kde vyslovili podozrenie, že ide o istý druh obrny. Medzi tým sme absolvovali EMG vyšetrenie, ktoré predpoklad potvrdilo. Na MRI zistili Vavríkovi trvalé poškodenie mozgu, čo je príčinou problémov s pravou rukou a nohou. Ortopéd medzitým potvrdil skrátenú Achillovu šľachu. V noci musíme nosiť ortézu, aby synove nôžky rástli rovnakým tempom a aby časom dokázal chodiť bez pridruženého problému so skoliózou chrbtice. V lete 2021 sa nám k tomu pridružili epilepsie.
Uvedomujeme si, aké dôležité je s Vavríkom rehabilitovať práve teraz, keď sa jeho mozog rozvíja najrýchlejšie. Chceli by sme vás preto poprosiť o finančnú pomoc, aby mohol Vavrík absolvovať ďalšie potrebné rehabilitácie a posúval sa tak v napredovaní.
Budeme vďační za každú pomoc! S láskou mama Zuzana a syn Vavrík.
