Majo utrpel vážny úraz hlavy, na tri  minúty mu prestalo biť srdce. Vďaka okoloidúcim, ktorí mu poskytovali prvú pomoc až do príchodu záchranárov, Marián žije. „Je medzi nami, ale bohužiaľ, tak inak. Je v bdelej kóme, má napojenú tracheostómiu, výživu dostáva cez PEG. Absolvoval náročnú operáciu mozgu, museli mu odobrať aj časť lebečnej kosti. Jeho stav je vážny, ale pre nás nie definitívny. S tým sa nezmierujeme.  Paradoxne, vonkajšie poranenia Majo nemal. Len ten “škrabanec” na hlave, ktorý bol fatálny.“ Bývalý vojak z povolania, ktorý mal výbornú fyzickú kondíciu bojuje ešte stále na nemocničnom lôžku. Prakticky nonstop je na antibiotikách, baktérie komplikujú jeho liečbu. „Ale konečne má už dobré výsledky, všetci veríme, že sa už odrazíme od dna a začneme napredovať.” 

Majko potrebuje  rehabilitovať, stimulovať mozog, v januári by mal podstúpiť kraniotómiu, teda vrátenie lebečnej kosti naspäť. Urobíme všetko preto, aby sa náš Majko čo najviac priblížil k životu, aj keď už nikdy to nebude také aké bolo … Návštevy v nemocnici sú ťažké, ale aj povzbudivé. Napriek opakovaniu lekárskych slov, že ide o ťažký stav, rodina nerezignuje a hľadá možnosti. Do ADELI Medical Center by chceli prísť čo najskôr, pretože tu sa pracuje aj s pacientmi ako je Marián. „A prvý rok po takomto úraze je doslova zásadný, to vieme. Lenže na šancu pre Majka potrebujeme pomoc dobrých ľudí. Každé darované euro má pre nás obrovský význam. Jedného dňa sa Majo určite všetkým za pomoc poďakuje aj sám. Je to statočný, dobrosrdečný a obetavý chlap, ktorý si zaslúži dostať druhú šancu na život. V nemocnici reaguje najmä na mamin hlas, pozná nás všetkých a veľmi by chcel niečo povedať, len to nejde … lebo tracheo.“

Pokiaľ človek dýcha, má v sebe život… “Aj ľudia v kóme majú nárok na dôstojný život napriek svojmu vážnemu stavu a my máme lásku, vieru a úsilie pokúsiť sa o návrat nášho milovaného Majka,“ vysvetľuje za celú rodinu obetavá sestra Martina.