Matej mal len 10 rokov, keď ho na priechode pre chodcov zrazilo auto. Ťažké poranenie mozgu ho pripravilo o detstvo aj o bežný život. Osem mesiacov bol v kóme a lekári nedávali veľkú nádej. Mame Mirke naznačovali, aby sa pripravila na budúcnosť s ležiacim a mentálne postihnutým synom. „Nepripúšťala som si to. Nonstop som bola pri ňom a keď sa po ôsmich mesiacoch prebudil z kómy, vedela som, že sme dostali druhú šancu na život a urobíme aj nemožné, aby sa Matejko ako tak zaradil do života.“
Dnes má 27 rokov. Je odkázaný na pomoc mamy, ktorá sa oňho stará nepretržite. Napriek tomu Matej dokázal obrovský kus práce – sedí, vie sa napiť, zjesť napríklad croissant, urobí pár krokov s chodítkom a jazdí na trojkolesovom bicykli. Rozumie všetkému, vníma svet okolo seba a vie sa usmiať. Nerozpráva, ale výrazne artikuluje, jednoducho – človek sa s ním dohovorí.“Mentálne sa dostal na úroveň asi 12 ročného dieťaťa, ale ako jeho blízki tvrdia „vďaka Bohu aspoň za to“.
Po tragédii sa Mirkine manželstvo rozpadlo, otec nezvládol situáciu a tak na všetko stala Mirka viac menej sama. Priznáva, že prvé dva roky od nehody sa naplno venovala iba Matejkovi. Kľúčovým preňho boli a sú rehabilitácie. Žiaden iný liek na jeho stav nepomáha. „Po pobyte v Kováčovej sme nastúpili do Adeli. Boli sme tu mesiac, potom mesiac doma a zasa Adeli. V Adeli nariadili odstrániť peg, aby sa naučil prehĺtať a jesť ústami. V Adeli mi ho dostali z ležiacej polohy do sedu. Svet z vozíčka je predsa len krajší a veselší ako z postele,“ chváli sa pokrokmi syna mama Mirka.
Okamžite po nehode odišla z práce a stala sa opatrovateľkou svojho syna. A trvá to dodnes, už neuveriteľných 17 rokov. Sú na seba naviazaní, nemajú zo seba ponorku. Matej rád kreslí, počúva hudbu, Mirka si našla svoj svet vo výrobe šperkov. „Hovorím tomu terapia prácou a baví ma to.“
Rehabilitácie sú ale nevyhnutnou súčasťou Maťkovho života. Do Adeli sa potrebuje vrátiť, aby sa šľachy neskracovali a aby sa jeho kroky s chodítkom stali stabilnejšie a istejšie. „Šance na progres stále má, no bez podpory a pomoci dobrých ľudí nemáme šancu dostať sa do Adeli. Zo srdca budem vďačná každému, kto na Matejka prispeje. Každý príspevok má veľký zmysel.“
