Mária je fantastický človek. Dáma, ktorá má dva roky pred 80-kou, miluje život, hoci nechodí a nerozpráva od malička. Najlepšie si s ňou človek „pokecá“ cez messenger. Na rozdiel od iných detí s následkami detskej mozgovej obrny, ktoré sa narodili do ťažkých povojnových časov, Máriu rodičia pred verejnosťou neskrývali.

Otec ju nosieval do školy na rukách a nemohol pre jej štart do života urobiť lepšie. Len posledných tridsať rokov žije Mária v Domove sociálnych služieb v Prešove. Väčšinu života prežila v kruhu rodiny. Pár blízkych ľudí, ktorých človek potrebuje okolo, aby zdieľali jeho údel a naplnili jeho životné šťastie, ju brávalo na dovolenky, na kultúru, na turistiky. Zo sledovania televízie má Mária slušný spoločenský prehľad. Snáď i veselá povaha prispela k jej krásnemu veku. Máriin život je dôkazom, že aj človek so zdravotným znevýhodnením môže žiť naplnený, šťastný život. Samozrejme, závisí to od okolia i spoločnosti. Platí však, že aj títo ľudia sa tiež potrebujú dočkať ochrany, bezpečia, pochvaly a čo najviac možností rozhodovať o svojom osude.  Ako na to? Treba pohnúť rozumom i srdcom!

Ponúkli neurorehabilitáciu v ADELI

V ADELI to urobili a pred Vianocami 2018 umožnila Nadácia ADELI pacientom s neurologickými ochoreniami, ktorí už nemajú blízkych príbuzných, absolvovať neurorehabilitácie v ADELI centre v Piešťanoch. A Mária, ktorú spomíname v úvode, bola jednou z pacientiek, čo sa dostala na takúto rehabilitáciu.  Samozrejme, nie jedinou. Prijali ďalších ľudí z ústavov. Úplne nekomunikujúcich, imobilných pacientov s množstvom ďalších diagnóz. Tiež deti, u ktorých ešte neprepukli všetky choroby sprevádzajúce trvalú imobilitu. Pre každého je rehabilitácia úľavou a pomocou, každému pacientovi sa dá pozornosťou odborníkov zabrániť zhoršovaniu stavu. Najhoršie je nerobiť nič. Naopak, spojením intenzívneho cvičenia s logopédiou, s podpornou liečbou elektroterapiou, masážami, hydroterapiou, či pobytom v hyperbarickej komore dosiahli zmeny, ktoré boli prekvapením pre všetky strany. Cvičením sa podporil svalový tonus, zlepšilo sa samostatné ovládanie končatín a príjemné podnety sa odrazili na nálade a tým aj na komunikačných schopnostiach. Medaily za absolvovaný pobyt v ADELI zdobili izby v ústavoch sociálnej starostlivosti a pripomínali, že sa našli skvelí ľudia, verejnosť, sponzori, ktorí projekt Nadácie ADELI podporili. Všetci samozrejme žili otázkou, nakoľko a či sa vôbec niekedy na nákladnú rehabilitáciu vrátia…

Zacielené na opustené deti

Ľudí, ktorí rehabilitáciu potrebujú sú tisíce. Dospelí po porážkach či nehodách, žijúci v samote, sú odkázaní len na obmedzené prostriedky ústavov. Takisto lepší štart do života potrebujú opustené deti, ktoré si postihnutie nevybrali a navyše ich rodičia pre postihnutie opustili, čo ich viac brzdí v správnom vývoji. V ADELI sme si kládli otázku – Nemali by aj tieto deti mať rovnakú šancu prelomiť svoj hendikep tak ako to vidíme u mnohých úspešných „vozičkárov“? Samozrejme, že odpoveď je áno. A zistili sme, že existujú rodiny, ktoré si dieťatko s postihnutím osvoja a rozhodnú sa mu pomáhať. Napríklad Lenka s Maximom, Katka s Oliverom, Iveta s Jasmínkou – to sú niektoré zo silných tandemov mám a detí, ktoré nie sú síce „vlastné“, ale osvojili si spoločný cieľ – naplniť život láskou a starostlivosťou deťom, ktorých rodičia opustili. Terapeutická starostlivosť pre detí so zameškaným vývinom, ktorú poskytujú v ADELI, výrazne mení šance takýchto detí na lepší život. V ADELI sa učia správnemu pohybu, napredujú pri učení a sociálnom správaní.

Výzva POHNI SRDCOM

„Na Slovensku žijú stovky detí s genetickými poruchami, poruchami pohybu a reči. Na našu Nadáciu ADELI sa obrátilo niekoľko mamičiek, ktoré si adoptovali takéto deti a my sme sa rozhodli vypísať výzvu POHNI SRDCOM. Projekt POHNI SRDCOM je založený na dobrej myšlienke – pomáhať opusteným deťom a ľuďom, ktorí už nemajú príbuzných. My sme sa jednoducho rozhodli hýbať srdcami láskavých ľudí, tak ako v Adeli rozhýbavame telá našich pacientov,“ hovorí o projekte POHNI SRDCOM riaditeľka Nadácie ADELI Ing. Zuzana Cyprichová. „Som šťastná, keď volám na rezervačné oddelenie a viem, že môžeme pomôcť ďalšiemu človeku, človeku so zdravotným postihnutím, ktorý nemá oporu vlastnej rodiny. A ak ide o dieťa so zdravotnými  komplikáciami, ktoré ostalo bez odbornej pomoci, no dnes je v opatere novej rodiny, moja spokojnosť rastie. Potom pomáhame na správnom mieste,“ dodáva pani Cyprichová, s tým, že projekt POHNI SRDCOM pokračuje aj dnes.

Reštart sa podaril

Teraz trocha čísel – na Slovenku je 68 štátnych centier pre deti a rodiny, bývalých detských domovov, a okolo 40 neštátnych, čiže akreditovaných centier pre deti a rodiny. „Za týmito počtami sa skrýva sedemsto osudov detí, ktoré vyrastajú síce s milými tetami a ujami, ale bez mamy a otca. A to je určite „iný“ život ako v skutočnej rodine. A aj tu žijú detí s postihnutím. Ak pomôžeme aspoň niektorým z týchto detí, ak zaučíme náhradných rodičov, násobíme tak pomoc a lepšie vyhliadky pre budúcnosť dieťaťa,“ hovorí riaditeľka Nadácie Adeli Ing. Zuzana Cyprichová. Projekt POHNI SRDCOM naberá tento rok na sile. Je spojený s angažovaním dobrovoľníkov na 24-hodinovú starostlivosť o odkázaného pacienta. V ADELI dúfajú v spoluprácu s niektorou z vysokých škôl a s podporou študentov ošetrovateľstva. Boj s pandémiou však vysilil množstvo sponzorov projektu POHNI SRDCOM, ale vďaka Nadácii ČSOB sa tento rok naštartovali naše srdcia opäť. Vďaka ich podpore v ADELI už v tomto čase cvičí napríklad 20-ročná Paťka. Náhradní rodičia preorganizovali celú rodinu, aby sa náhradná mama Maruška uvoľnila a s Paťkou strávila v ADELI dva týždne. Okrem toho sa do ADELI teší aj ďalší dospelý mládenec z Domova sociálnych služieb Nová Baňa a jeden chlapček, ktorý žije u náhradných rodičov v Nitre a takisto Mária, ktorú sme Vám predstavili v úvode.

Môcť pomáhať je dar

„Na október a november sú naplánovaní štyria pacienti a my dúfame, že dokážeme pomôcť ďalším. Veľa bude závisieť, koľko sŕdc sa rozhýbe a  pomôže. Z môjho pohľadu je môcť pomáhať dar. Znamená, že sme v patričnej sile a kondícii a vieme generovať zdroje. Sme na strane, ktorá má čo dať, ak to vyjadrím v účtovnej symbolike. Každý z nás má príležitosť dať do rovnováhy tento svet a dávať tam, kde nebolo toľko nadelené. Odmenou bude novoobjavený pocit, ktorý nepatrí do materiálneho sveta, dá sa prirovnať k tichej spokojnosti, že ste urobili niečo, čím ste zanechali táborisko v lepšom stave ako ste ho našli,“ uzatvára svoju úvahu Zuzana Cyprichová.

Nadácia Adeli má vyše tisíc členov. Zbieraním prostriedkov pre neurologických pacientov podporuje nielen zlepšovanie zdravotného stavu, ale i ich začlenenie do spoločnosti.