Monika, mamička dvojičiek Mária a Marka zažila napriek svojmu mladému veku náhlu cievnu mozgovú príhodu. V auguste 2016 sa tým pádom život sympatickej rodinky obrátil úplne naruby…
Monikin príbeh je dôležitý pre poučenie i varovanie ostatných žien. Veríme, mnohým tiež skráti cestu k účinnej pomoci po mŕtvici. Od puberty sa Monika liečila na trombocytopéniu, trpela na nedostatok krvných doštičiek a pravidelne chodila na odbery na hematológiu. Čakala práve na novú liečbu. Nedočkala sa.
V auguste 2016, dva dni pred kontrolou u lekára ju bolela hlava tak, že zostala nevládna a nedokázala ani zjesť večeru. Na privolanú záchranku čakali 45 minút. Do Starej Ľubovne dorazila sanitka až zo 35 km vzdialenej Spišskej Starej Vsi, bližšie záchranky boli totiž obsadené. Monika medzitým zvracala. Lekárka RZP podľa jej očí i paralýzy celého tela skonštatovala mŕtvicu a začala strastiplná cesta do nemocnice. Výťahom z 8. poschodia bolo problém dostať Moniku do sanitky, ani hasiči nemali šancu pomôcť. Pripútanú o stoličku ju zniesli nakoniec úzkym výťahom, už napojenú na prístroje. Strach manžela bol veľký. Najprv ju brali do Starej Ľubovne a plánovali vrtuľník do Košíc. Bolo však zlé počasie a medzitým noc a tak šli nakoniec 110 km do Košíc po ceste sanitkou. Míňal sa tak veľmi dôležitý čas. Ideálne je totiž pri mŕtvici podať liečbu do 3 hodín. Moniku ešte v tú noc operovali, šanca na prežitie znela – 1% pre život. Podarilo sa. Nasledovali však komplikácie, pridružil sa hydrocefalus a zápal mozgových blán. Rozsah poškodenia bol dramatický. Čo cítil mladý manžel? Martin Kundľa: Človek musí fungovať ako sa dá, chlapci museli chodiť do škôlky, ja do práce…
Od februára 2017 Monika rehabilituje. V ADELI bola do leta 2022 spolu 7x. Zapracovala na motorickej stránke, obrovskou vôľou sa naučila znova jesť aj rozprávať. „ADELI som nesmierne vďačná. Postavili ma tu na nohy a verili vo mňa. Je tu kopec zábavy, dobrá nálada a ja som sa nechala nakaziť ich entuziazmom!“
„Najbližší cieľ: chcem byť zdravá. Chôdza sa mi zlepšila, chýba mi však dobrý zrak, ovplyvňuje moju orientáciu. Vidím s jedným okom do diaľky a s druhým do blízka. Lekár v ADELI mi odporučil začať cvičiť bojové umenia, aby sa mi zocelila koordinácia pohybov. Takisto mám cvičiť orientáciu v tme, to by malo pomôcť môjmu zraku….Chýba mi práca, ľudia. Mám silnú vôľa nesklamať všetkých, čo mi dávajú nádej. Každá pomoc sa cení. Musím cvičiť a učiť sa trpezlivosti. Občas by ma mohol tiež niekto pochváliť – smeje sa. Ale ne furt.“ dopĺňa Monika po východniarsky.
Vopred ďakujeme za pomoc!
