Do vienka som dostala meno slovanského pôvodu Stanislava. Ženy s týmto menom sú vraj jemné a statočné. Vedia sa prebíjať životom.
Myslím, že tento popis môjho mena so mnou rezonuje. Tú statočnosť potrebujem ako soľ. Drieme vo mne poetka. No život si odo mňa žiada silu a odhodlanie. Pripravil mi skúšky vyplývajúce z môjho zdravotného postihnutia. Snažím sa ich zdolávať ako viem. S pokojom a trpezlivosťou.
Narodila som sa v Starej Ľubovni ako prvé dieťa zo siedmych súrodencov. Moja diagnóza je detská mozgová obrna a tak nemôžem chodiť a som odkázaná na pomoc. Ako dieťa som žila u babky v dedine Ľubica, čo bolo krásne. Žila som v objatí nádhernej prírody, ktorá mi pozitívne ovplyvnila moju dušu. Trápilo ma však, že som nemohla behať so svojimi kamarátmi, bicyklovať a slobodne sa hýbať. Nebolo to možné kvôli zdravotnému stavu a nie je to možné ani dnes. No snívať som neprestala, svoju nádej denne živím.
Narodila sa s rôznymi deformitami. Diagnózu VACTER SYNDROM jej však lekári diagnostikovali až v 3 rokoch. Podstúpila rôzne rehabilitácie s cieľom postaviť sa na nohy. Absolvovala operáciu nohy a dúfa, že sa dočká aj operácie druhej dolnej končatiny. Do úvahy však pripadá Brno, alebo Viedeň. Slovenskí lekári sa neodhodlali Rebeke pomôcť.
Doba, v ktorej žijeme mi neumožňuje rehabilitácie a pobyty v kúpeľoch ako kedysi v detstve. Som odkázaná na pomoc sponzorov a darcov. Žijem sama v jednoizbovom byte, v podnájme z invalidného dôchodku.
Pobyt v ADELI Medical Center je pre mňa vítanou zmenou a nabíja ma energiu zdolávať svoj osud. Intenzívny rehabilitačný program pozitívne vplýva na môj pohybový aparát aj na moju psychiku. ADELI mi vždy prináša nové zážitky, stretnutia s ľuďmi s podobným hendikepom. Snívam aj o tom, že raz budem chodiť…
BEZ VAŠEJ POMOCI A INTENZÍVNEJ NEUROREHABILITÁCIE, TO VŠAK NIE JE MOŽNÉ. A TAK PROSÍM O FINANAČNÚ PODPORU NA POKRAČOVANIE REHABILITÁCIE V ADELI. ĎAKUJEM, ŽE MA PODPORUJETE V MOJOM SNE.
Ako sa cítim, ako to prežívam?
Toto je úryvok z mojej básne „KRÍŽ“
Dnes som v izbe sama.
Hľadím z okna.
Už je preč ten čas, keď ako dieťa som sa šťastne hrala.
Čo by som dnes za to dala, keby som mohla byť zasa malá.
Som iná, ako tí druhí, už som si zvykla na záhadné pohľady ľudí.
