Cievna mozgová príhoda prišla náhle. Osudný deň bol ako z filmu, Mária si vlastne sama zachraňovala život, v panike a strachu robila totiž samé správne kroky. Zhodou náhod počas telefonátu s obvodnou lekárkou jej začali tŕpnuť ústa, rapídne sa jej zhoršila reč. Nedokázala na pravej ruke ani zovrieť päsť. Zrútila sa na zem. Intuitívne sa ešte stihla doplaziť k vchodovým dverám, aby odpojila retiazku. Zvládla aj zavolať dcére, ktorá následne zalarmovala pomoc.  Mária mala šťastie v nešťastí, mentálne zdravie ostalo. O to ťažšie ale bolo precitnutie v nemocnici. Okamžite vedela, že na milovanú záhradku musí zabudnúť. Pretože celá ľavá strana tela je paralyzovaná. Vozík sa stal novou súčasťou a asistencia ďalšej osoby je nevyhnutná.

Napriek svojmu veku má však obrovskú chuť na sebe pracovať. Nevzdáva sa, lebo je presvedčená, že aj v zrelom seniorskom veku sa nesmieš poddať. Vie, že psychika je polovica liečby. „Musíš chcieť a mať trpezlivosť,“ konštatuje nádherná pani, ktorá na svoj prvý pobyt v ADELI Medical Center prišla sanitkou a ležiaca. Domov však odchádzala na vozíčku, čo ju extrémne nabudilo. „Malý zázrak sa už teda stal, ešte musím potrénovať ruku a nohu, nech sa zvládnem sama presunúť z vozíka na stoličku. Okopávať v záhradke už asi nebudem, ale relaxovať áno. Verím, že sa aj za pomoci dobrých ľudí do ADELI čoskoro vrátim, cvičenie prvý rok po mozgovej príhode je najdôležitejšie, ďakujem za každé darované euro.“